Podrobnosti

Návštevy: 623

Termín: 24. október 2023 
Miesto: LitPark, Kulturpark 

Presne 24. októbra 2013 sme slávnostne otvárali novú, modernú pobočku, ktorá prostredníctvom verejnej výzvy Hľadá sa... dostala názov LitPark. V tom čase sa do reálu Kulturparku zároveň presídlili tiež kancelárie s administratívou a odbornými oddeleniami.

LitPark je najväčšou a najnavštevovanejšou pobočkou knižnice. Po prvom roku fungovania v novom knižničnom systéme bolo zapísaných 1.749 čitateľov s návštevnosťou 17.249. Ku koncu roku 2022 ich máme 3.101 s návštevnosť 26.531.
V čase otvorenia LitPark ponúkal 12 titulov periodík a knižný fond do 15.000 zväzkov. Teraz máme 22 rôznych titulov časopisov a v policiach až 21.202 kníh.

Narodeninová oslava s celodenným programom:

- Otvorenie výstavy 10. rokov LitParku, 9.30 hod.
- MAXI leporelo s čitateľmi z košických základných škôl, 10.00 hod. (ZŠ Gemerská, ZŠ Požiarnická, ZŠ Staničná, ZŠ Užhorodská)
- Narodeninová burza kníh, 9.00 - 15.00 hod.
- BUKIHO hodinka, 15.00 hod.
- Červík Kubo, divadielko Haligandy, 16.00 hod.
- Literárny čaj so spisovateľmi (manželia Bombarovci, Michaela Hajduková, Slavomír Szabó), 17.00 hod. 

Podrobnosti

Návštevy: 683

Termín: Október 2023

Knižnica chce opäť upriamiť pozornosť verejnosti na sociálnu izoláciu a osamelosť seniorov.
Aj tento rok v rámci mesiaca úcty starším spúšťame kampaň Napíš list – poteš srdce, aby sme spoločne s našimi čitateľmi mohli seniorov potešiť pozitívnymi odkazmi.

Čitatelia, ale aj široká verejnosť, môžu v tomto období ručne písané odkazy a priania, alebo kreslené obrázky adresované starkým priniesť priamo do našich pobočiek knižnice, alebo ich poslať poštou. 

Podmienky a odporúčania: 
- Listy písané rukou
- Pestré farby, milé oslovenia, láskavé slová
- Kto ešte nevie písať, môže list aj nakresliť 
- Listov môže byť v neobmedzenom množstve
- Vyhýbať sa smutným témam, politike, náboženstvu
- Listy zabaliť a poslať poštou, alebo ich odniesť do niektorej z pobočiek Knižnice pre mládež mesta Košice.
- Termín doručenia do 31. októbra 2023

Podrobnosti

Návštevy: 186

Podstatou projektu Dobrých kníh nie je nikdy dosť je obnova a doplnenie knižničného fondu o nové knihy.

V roku 2022 bolo v  19-tich pobočkách vypožičaných spolu 229.853 kníh za rok. Toto číslo svedčí o tom, že knižničný fond je maximálne využívaný a je potrebné ho neustále dopĺňať. 

Vďaka projektu sa nám podarilo doplniť fond o 1.873 nových kníh (148 titulov).
Prefinancovaných bolo spolu 16.166,15 €, z toho 14.000,- €  knižnica získala v rámci projektu. 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Podrobnosti

Návštevy: 2448

Vieme, že slovenské deti s čítaním zápasia. Ukazujú nám to aj medzinárodné merania. Podľa výsledkov PIRLS 2016 sa až 57% slovenských štvrtákov nepovažuje za skúsených čitateľov. PISA 2018 len potvrdzuje tento fakt pri 15-ročných žiakoch. 

Tieto čísla spája pojem čitateľské sebavedomie. Čitateľské sebavedomie je indikátorom, ktorý sa dlhodobo objavuje v meraniach PIRLS a PISA, a v ktorom, žiaľ, Slovenská republika výrazne zaostáva za krajinami V4 aj OECD. Pritom práve čitateľské sebavedomie sa ukazuje byť významným faktorom, ktorý má dopad na úroveň čitateľských zručností ¹⁾. 

Čitateľské sebavedomie a čitateľský sebaobraz sú priamo napojené na dva parametre: 

1. žiaci musia mať prístup ku knihám ²⁾, 
2. žiaci musia mať prístup ku atraktívnym knihám, ktoré vyhovujú ich čitateľskej úrovni a zvyšujú motiváciu čítať pre radosť ³⁾.
   

Prístup ku knihám má mnoho detí na Slovensku veľmi obmedzený. Až tretina žiakov na ZŠ pochádza z domácich prostredí, kde sa nachádza najviac 25 kníh. (PIRLS 2016)
Čo sa týka miestnych knižníc ako doplnkového zdroja, podľa výsledkov testovania PIRLS 2016 ich práve deti s nízkym čitateľským sebavedomím dobrovoľne nevyhľadávajú. Školské knižnice sa takisto nedajú považovať za systémový zdroj pestrých kníh: v tých školách, v ktorých sú aj zriadené a funkčné (čo je iba približne 50% našich škôl), sú registrované iba necelé dve tretiny potenciálnych užívateľov (59 percent, zdroj správa o ŠK 2019). 35% štvrtákov tvrdí, že si nikdy alebo takmer nikdy nepožičiavajú knihy zo školskej alebo miestnej knižnice. 44% štvrtákov zasa tvrdí, že počas bežného školského dňa nevenujú čítaniu mimo školy žiadny čas. (PIRLS 2016) 

Výskum, ktorý realizovala Univerzita Mateja Bela v roku 2020 o Čítaní a čitateľstve slovenských detí ⁴⁾ uvádza, že: “Učitelia sa len málo venujú voľnočasovému čítaniu, nezisťujú, čo žiaci objektívne vo voľnom čase čítajú, aké obsahy a formy preferujú, čo ich baví. V škole sa viac zameriavajú na kognitívne ciele predmetov, menej pracujú so socio-emocionálnou stránkou osobnosti žiaka. V školách nie sú podnecované diskusie o knihách medzi rovesníkmi a kamarátmi. Čo je však najsmutnejšie – na školách nie je pestovaná čitateľská kultúra. Dobrovoľné, radostné čítanie kníh vo voľnom čase prudko klesá.” 

To všetko sa následne odráža v tomto údaji: iba 36% našich štvrtákov si číta pre potešenie. Najviac 2x za mesiac. (PIRLS 2016)

Do nového kurikula sa však dostali viaceré dôležité pojmy a stratégie, ako pristupovať ku knihám, aby sa pre žiaka stalo čítanie zážitkom. Kurikulum hovorí o zážitkovej recepcii v súvislosti s čítaním, o tom, že cieľom je aj čítanie pre zážitok, čítanie kníh, ktoré žiakovi prinášajú radosť a potešenie (obľúbené knihy rôznych žánrov podľa  vlastného výberu), formovanie vlastného čitateľského vkusu (aj na základe odporúčania rovesníkov a dospelých). Čitatelia by mali  dospieť k formulovaniu a zdôvodňovaniu svojich čitateľských preferencií ⁵⁾. To všetko by mohlo vytvoriť či posilniť čitateľskú kultúru, kde sa číta pre radosť, pretože práve čítaním mimo vyučovacích hodín sa začína putovanie za čitateľskými zručnosťami. 

Krashen ⁶⁾ popisuje význam dobrovoľného čítania pre radosť (free voluntary reading) v týchto faktoroch: 

1. Je efektívne v zvyšovaní času stráveného čítaním a v zlepšovaní čítania 
2. Zlepšuje spelling, písanie a gramatiku 
3. Prispieva k zlepšeniu výsledkov v testoch zameraných na čítanie ale aj v iných predmetoch
4. Prispieva k lepšiemu porozumeniu textu, zlepšeniu pisateľského štýlu a zväčšeniu slovnej zásoby
   (detské knihy obsahujú o 50% viac zriedkavých slov ako prime-time televízne programy alebo konverzácie absolventov VŠ) ⁷⁾

Fisher a N. Frey (2018) ⁸⁾ realizovali štvordielny program RVP (The Reading Volume Program), ktorý preukázal, že je možné zvýšiť objem dobrovoľného čítania žiakov mimo školského vyučovania. Identifikovali štyri súvisiace faktory: 

1. prístup (prístup ku knihám), 
2. voľbu (možnosť vybrať si knihu, obsah, žáner), 
3. diskusiu v knižnici alebo v triede (diskusie žiakov o prečítaných textoch) a 
4. rozprávanie o knihách (odporúčanie kníh dôveryhodnými ľuďmi - rovesník, učiteľ). 

Tieto faktory ovplyvnili dobrovoľné čítanie žiakov vo voľnom čase pričom učitelia opísali najmä pozorovateľné zmeny v objeme čítania, zvýšení motivácie žiakov, ich úspechy v písaní a ďalšie faktory. ⁹⁾

Ako toto všetko dosiahnuť? Čo je tým povestným magickým nástrojom? 

Triedne knižnice tu vystupujú ako najefektívnejší nástroj na dosiahnutie zmeny. Sú žiakom najbližšie, na ceste k nim nie sú žiadne prekážky, sú dostupné kedykoľvek a sú v nich knihy pre radosť. Také, ktoré deti čítajú, pretože chcú. Výber kníh v triednych knižniciach je adresnejší, zodpovedajúci čitateľskému sebavedomiu žiakov. Žánrovo aj tematicky vie kopírovať preferencie čitateľov v triede, čím sa zvyšuje motivácia čítať dobrovoľne. 

NCTE (National Council of Teachers of English) v stanovisku ¹⁰) k triednym knižniciam vyhlasuje, že „triedne knižnice zohrávajú kľúčovú rolu v poskytovaní prístupu ku knihám a v podpore čítania. Majú potenciál zvýšiť motiváciu, zapojenie a úspech žiakov, a pomôcť študentom stať sa osobami s kritickým a analytickým myslením a informovanými občanmi.“ Triedne a školské knižnice sa ukázali byť najsilnejším faktorom na výsledok v čitateľskej gramotnosti v testovaní PIRLS spomedzi skúmaných faktorov. Prístup ku knihám ovplyvnil skóre viac ako domáce prostredie, vzdelanie rodičov či vyučovací štýl. ^{11 a 12)}

NTCE ďalej  vo svojom stanovisku rozvíja myšlienku, že neexistuje kniha, ktorá by bola vhodná pre všetkých študentov v rovnakom čase. Sú to práve triedne knižnice, ktoré ponúkajú neustále príležitosti pre učiteľov pracovať so žiakmi ako s jednotlivcami s cieľom nájsť knihu, ktorá podnieti ich lásku k učeniu, utíši strachy, poskytne odpovede, či zlepší ich život v niektorom z mnohých smerov, tak ako to dokáže iba literatúra. Práve preto je dôležité vybudovať triednu knižnicu, ktorá poskytne širokú škálu žánrovo rôznej literatúry pre oslovenie a podporu potrieb žiakov s rôznymi záujmami a schopnosťami. Spolužiaci, rodičia či komunitní pracovníci - to sú všetci partneri pri propagácii, budovaní a udržiavaní triednych knižníc, ale učitelia zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu. Majú jedinečnú kvalifikáciu na výber kníh, ktoré dopĺňajú učebné osnovy a riešia potreby, záujmy a obavy ich študentov.

Prístup ku knihám sa ukázal byť obzvlášť dôležitým faktorom vo výsledkoch čitateľskej gramotnosti (reading performance) a úspechu v čítaní (reading achievement) u detí z chudobného prostredia ¹³⁾. Práve posilnený prístup ku knihám cez triedne knižnice môže zmierniť dopady chudoby na úroveň čítania, čo potvrdzujú viaceré štúdie ¹⁴⁾. Preto je pre deti z chudobného prostredia obzvlášť dôležité, aby sa začali pohybovať v prostredí s knihami, stretávali sa s písaným textom a mali možnosť trénovať svoje čitateľské zručnosti aj mimo vyučovacích hodín. Práve oni, oveľa viac ako ich rovesníci z vyšších príjmových skupín, najviac benefitujú z triednych knižníc - tie sú častokrát jediným skutočne bezbariérovým zdrojom kníh v ich živote. 

Ako ale priamo pracovať s triednou knižnicou v triede? Ako by taká triedna knižnica mohla vyzerať?
Odpovede poskytne webinár so Stankou Opatovou:
https://www.youtube.com/watch?v=agdWNJApj78

Cesta ku knihe z pohľadov učiteľa a knihovníka 
Odpovede poskytne webinár Akadémia moderného knihovníka 2023 s Mariannou Jančurovou a Dominikou Petákovou:
https://www.youtube.com/watch?v=AP_0ny0gYHo  
Cieľom príspevku je poukázať na spoluprácu učiteľa a knihovníka pri práci s detským čitateľom a budovaní jeho vzťahu ku knihám. Prináša pohľady oboch strán, prostriedky a podmienky, ktorými disponujú, aby dosiahli spoločný cieľ: priviesť dieťa k čítaniu.

--------------------------------------------------------------------------------------------

^{1) Marôco, J. (2020). What makes a good reader? Worldwide insights from PIRLS 2016. In: Springer Nature B.V. 2020. Dostupné na: https://repositorio.ispa.pt/bitstream/10400.12/7819/1/Reading%20and%20Writing%28SCOPUS%29.pdf 
2) Scholastic Inc. Family and Community Engagement Research Compendium [online]. Scholastic, 2013. Dostupné na http://teacher.scholastic.com/products/face/pdf/research-compendium/Compendium.pdf 
3) Allington, L. (2002). What I've Learned about Effective Reading Instruction from a Decade of Studying Exemplary Elementary Classroom Teachers. The Phi Delta Kappan, Vol. 83, No. 10 (Jun., 2002), pp. 740-747. Dostupné na https://www.jstor.org/stable/20440246?origin=JSTOR-pdf 
4) https://www.pdf.umb.sk/sbabiakova/publikacie.html 
5) https://www.minedu.sk/data/files/11808_statny-vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie-cely.pdf 
6) KRASHEN, Stephen D. The power of reading: Insights from the research: Insights from the research. ABC-CLIO, 2004.  
7) Cunningham, A., & Stanovich, K. (1998). “What reading does for the mind.” American Educator , 22: 8-15 9)
8)  https://ila.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/trtr.1691 
9) file:///C:/Users/michaela.rybarova/Desktop/%C4%8C%C3%ADtanie%20a%20%C4%8Ditate%C4%BEstvo%202.pdf 
10) https://ncte.org/statement/classroom-libraries/
11) KRASHEN, Stephen D. The power of reading: Insights from the research: Insights from the research. ABC-CLIO, 2004 
12) http://teacher.scholastic.com/products/face/pdf/research-compendium/Compendium.pdf - časť Access to books 
13) Krashen, S., Lee, S., & McQuillan, J. (2012). Is the library important? Multivariate studies at the national and international level. Synergy, 10(2). 
14) Achterman, D. (2008) Haves, halves, and have-nots: School libraries and student achievement in California. PhD dissertation, University of North Texas. Accessed at:
http://digital.library.unt.edu/permalink/metadc-9800:1 
Evans, M., Kelley, J., Sikora, J. & Treiman, D. (2010) Family scholarly culture and educational success:
Books and schooling in 27 nations. Research in Social Stratification and Mobility, 28(2), pp. 171-197
Schubert, F. and Becker, R. (2010) ‘Social Inequality of Reading Literacy: A Longitudinal Analysis with
Cross-Sectional Data of PIRLS 2001and PISA 2000 Utilizing the Pair Wise Matching Procedure’ in Research in Social Stratification and Mobility 29, pp. 109-133.}